02 208 55 122
opus@forza.sk 

 

 

 


Špeciálne edície

 

 

 

 

OPUS100

 

 

  

 

 

 

 


Úvod »» Keby kamene začali rozprávať I.


        

Keby kamene začali rozprávať I.

Beckovský hrad / Devín

skladom

 

Strážny pes
Číslo produktu: 912885-2
Rok: 2016
Prevedenie: 1CD [Jewel Box]
Výrobca: OPUS
EAN kod: 8584019288526
Bežná cena 4,50 EUR
Naša cena bez DPH: 3,38 EUR
Naša cena s DPH (20 %):
4,05 EUR

do košíka:
  ks  

Na námet povestí z knihy Ľudovíta Janotu "Slovenské hrady"
napísala Ľuba Vančíková

 

BECKOVSKÝ HRAD

Účinkujú:
Rozprávač – Viliam Záhorský
Ctibor – Ctibor Filčík
Becko – Jozef Kroner
Bálfy – Dušan Blaškovič
Sechény – Eduard Bindas
Biskup – Peter Debnár
Tomáš – Elo Romančík
Sečénka – Oľga Šalagová
Hostia – Slavo Drozd, Vlado Kostovič, František Deset
Pandúr – Peter Jerguš
Ďuro – Jozef Šándor
Anna – Viera Hladká
Anička – Martina Vančíková
Sluha – Benjamín Michalský

 

V strednej časti Považia, kde sa už pod Trenčínom rozširuje údolie Váhu, sa z diaľky vypínajú na osamelom a do roviny vystupujúcom skalnom brale zrúcaniny hradu Beckov. Kamenný hrad bol postavený v polovici 13. storočia na obranu severozápadných hraníc Uhorského kráľovstva. Jeho veľmi dobrú obranyschopnosť preukázala i skutočnosť, že nebol dobytý ani Tatármi počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241.
Hrad, pôvodne majetok uhorských kráľov, prešiel v roku 1296 do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý zdokonalil jeho opevnenia a prebudoval ho na svoju rezidenciu. Počas jeho panstva sa Beckov stal významným centrom obchodu a remesiel. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť majetkom kráľa.
Najvýznamnejšie obdobie z hľadiska rozvoja hradu sa začalo rokom 1388, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za verné služby daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc, ktorý prebudoval Beckovský hrad na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle. Postavili sa nové reprezentatívne hradné objekty, vrátane bohato zdobenej kaplnky. Po vymretí rodu po meči prešiel majetok na dcéru Katarínu, ktorá však podľa uhorského zvykového práva, mala nárok iba na štvrtinu z otcovho majetku, i to vyplateného v peniazoch. Na hrad sa však vrátila ako manželka rytiera Pavla Bánfiho, ktorému tesne pred smrťou v roku 1437 daroval hrad kráľ Žigmund. V roku 1594 po smrti posledného priameho dediča, sa majetok rozdrobil a postupne upadal. Osudnú ranu dostal hrad v roku 1729 keď ho zachvátil požiar a z hradu sa stali ruiny.
V súčasnosti je areál hradu prístupný verejnosti. Po rekonštrukcii v rámci projektu „Obnova národnej kultúrnej pamiatky Hrad Beckov a jej využitie ako centra zachovania kultúrneho dedičstva“, začatej v roku 2010 a ukončenej v apríli r. 2012 bolo vytvorené tzv. Muzeálneho nádvorie v časti dolného hradu s objektmi pre zriadenie muzeálnych expozícií. Nádvorie po realizácii projektu slúži aj ako amfiteáter na konanie podujatí zameraných na aktívnu prezentáciu a rozvoj pamiatkového fondu a ďalšie kultúrno-spoločenské účely
V priebehu roku 2015 sa realizovali práce, ich výsledkom je sprístupnenie ďalších časti objektov horného hradu – východného krídla Severného paláca, ktoré návštevníkom otvára krásny výhľad na okolitú chránenú prírodnú oblasť s panorámou pohoria Inovec.

 


DEVÍNSKY HRAD

Účinkujú:
Rozprávač – Viliam Záhorský
Matej – Samuel Adamčík
Mária – Magda Vášáryová
Kastelán – Slavo Drozd
Omar-beg – Vlado Müller
Hasan – Benjamín Michalský
Jusuf – Ján Mistrík
Ali – Vlado Minarovič
Sluha – Michal Belák
Sultán – Ján Klimo
Veliteľ – Gustáv Legéň
Alex – Vlado Černý
Posol - Vlado Kostovič
Sólo spieva – Sidónia Haljaková

 

Začiatky jedného z najznámejších hradov na Slovensku na sútoku Moravy s Dunajom sa viažu k slávnemu obdobiu Veľkomoravskej ríše. Jeho strategickú polohu a výnimočné obranné možnosti zhodnotili už Kelti a Rimania. Prítomnosť človeka je tu však ešte staršieho dáta, pretože v týchto miestach prechádzal Dunaj cez prírodnú bránu do nížiny, ktorú zo severu lemovali až po dnešnú Bratislavu malokarpatské svahy. Tadiaľto prechádzali povodím Dunaja i zo severu dôležité obchodné cesty. Od neolitu cez bronzovú dobu a halštat až po latén sa zdržovali v areáli hradnej vyvýšeniny pravekí obyvatelia a zanechali tu svedectvo o svojom pobyte. Rimania tu postavili i murované stavby a samotný Devín začlenili do svojej opevnenej severnej hranice ríše tzv. Limes Romanus.
Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Pod názvom Dowina sa spomína vo Fuldských análoch z roku 864. Hrad má nepravidelný pôdorys prispôsobený tvaru hradného brala. Do areálu sa vstupuje cez západnú Moravskú bránu. V prvej polovici 15. storočia bol postavený gotický palác s dvoma poschodiami. V 16. storočí k nemu pribudol renesančný palác a nové opevnenie. Niektoré klenbové priestory tohto paláca sa dnes využívajú ako muzeálne expozície Múzea mesta Bratislavy. K obdobiu, keď hrad vlastnili Garayovci, sa viaže aj vznik 55 m hlbokej hradnej studne, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu. Pri studni je vyhliadková terasa s výhľadom na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg.
Po odvrátení tureckého nebezpečenstva prestal mať hrad aktívny zástoj, začal pustnúť a jeho skazu dovŕšili napoleonskí vojaci roku 1809. Aj ako zrúcanina ostal Devínsky hrad v povedomí súčasných generácií (najmä maliarov, ktorí zachytili jeho romantickú a malebnú siluetu). Od 30. rokov 20. storočia sa tu realizuje archeologický výskum, v jednotlivých častiach hradu sú vyznačené pôdorysy objavených stavieb. V suteréne stredného hradu je výstavná miestnosť, súčasťou horného hradu sú čiastočne upravené jaskyne. Ako spomienka na historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval Ľudovít Štúr, je tu umiestnená pamätná tabuľa. V roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Počas sezóny sa na hrade viackrát konajú vystúpenia historických šermiarov. Návštevníci si tiež môžu vyskúšať hod oštepom, sekerou alebo streľbu z luku. Z prístavu pod hradom odchádzajú lode do Bratislavy a Hainburgu alebo na krátku plavbu po rieke Morave.

 

Réžia: Ľuba Vančíková
Dramaturgia: Elena Matulayová
Scénická hudba: Milan Dubovský
Hudobná réžia: Igor Boháček
Zvuková réžia: Gustáv Šoral

Hrá malý komorný orchester, diriguje autor
Ilustrácie © Božena Augustínová

© 1976 OPUS

NÁZORY A OTÁZKY NÁVŠTEVNÍKOV

Nebol zatiaľ pridaný žiadny názor. Pridajte svoj názor alebo dotaz ako prvý.

Y2EyMDBiM
Strážny pes
Watch DOG


Informovať na e-mail pri zmene:


       keď cena klesne pod EUR

        keď produkt bude na sklade


Zadajte Váš e-mail: